Rozmýšľali ste ako deti, žeby ste chceli byť v dospelosti učiteľmi? Alebo nebodaj zdravotnými sestrami? Ak ste sa vybrali inou cestou, určite to neľutujete. Práca v každom odvetví je ťažká, no tá, ktorá spadá pod spravovanie štátu, si vyžaduje veľkú trpezlivosť a sebazaprenie. Chceli by ste pracovať v každom ročnom období a za každých poveternostných podmienok vonku ako výhybkár? A to všetko za smiešnych 500 eur? Ak odpoviete nie, máte šťastie, že ste si našli prácu niekde inde.

Ako za to môže štát?

Mnohý považujú štátne firmy za transparentné a v mnohých štátoch to tak býva, že sú jedným z najrozvinutejších odvetví. Prečo? Jednoducho preto, že štát do nich vráža peniaze, ktoré potrebujú nie len na chod, ale aj na ďalší rozvoj. A teraz skúste nájsť aspoň jeden rozdiel v porovnaní so Slovenskom. Ak typujete, že tu sa do rozvoja nič neinvestuje a ťažko sa nájdu peniaze čo i len na samotnú prevádzku, musíme sa zamyslieť, o čo ide vládnucim stranám, ktoré sú pri moci už od osemdesiateho deviateho.

Pravda je taká, že zatiaľ čo poslanci a ich asistenti majú teplé a pohodlné kancelárie, v parlamente sa prerába bufet a prezident si súkromne lieta na vládnom lietadle, mnohý ľudia živoria z dávok, ktoré vláda nazýva plat. Rozvoj spoločnosti je týmto postihnutí až tak, že na miesto dnešných obetí nedocenenej práce sa už nikto ďalší nehrnie. Je sa čomu čudovať? Ani nie, ak sa nepretržite zanedbáva rast takých dôležitých vecí ako školstvo, železnice a starostlivosť o naše zdravie.

Ako to teda zmeniť? Odpoveď je úplne jednoduchá, no zjavne neprijateľná pre tých, ktorí to majú vo svojej moci. Vliať peniaze do rozpočtov jednotlivých sektorov je pre ministerstvo financií a Petra Kažimíra niečo celkom absurdné. Rovnako asi ako vyžitie z 500 eurového platu, či minimálnych 60 eur pre ľudí v hmotnej núdzi. Ako si teda vyberiete? Pôjdete robiť alebo sa budete šetriť doma? Pretože to nezamestnaní znamenajú pre tento štát.