Ako každý rok pred Vianocami sme sa dohodli s priateľmi, že vyrazíme na vianočné trhy do Prahy. Samozrejme nesmelo chýbať aj divadlo.Vianočná Praha

Muzikál „Děti ráje“ bol to pravé pre naše srdcia hladné po krásnej hudbe a nezabudnuteľných zážitkoch. Tak sme si objednali autobus aj so šoférom a vydali sme sa do veľkej Prahy. Cesta bola celkom v norme, len občas sa nám zdalo byť v autobuse trošku chladno. No v Prahe sme na to úplne zabudli a užívali sme si atmosféru predvianočného mesta plnými dúškami. Po punči a stánkových špecialitách sme zavŕšili naše zážitky v „Pyramíde“ na predstavení muzikálu Michala Davida. Nebolo duše, ktorej by sa predstavenie nepáčilo. Keď sme sa dostali do autobusu, ešte stále v nás rezonovali všetky tie obrazy z dnešného dňa. Po hodine jazdy, niekde u Humpolca, zvyčajne už väčšina výletníkov pospala a v autobuse bolo ticho. Ale nie dnes. V autobuse sa totiž pokazilo kúrenie. Čím rýchlejšie sme išli, tým chladnejšie bolo v autobuse. Šofér sa snažil opraviť prívod teplého vzduchu, ale výsledok nebol cítiť. Počas nútených prestávok sa autobus vždy vyhrial a vychutnávali sme si teplučko. Pomaly nám rozmŕzali prsty v topánkach a rozťahovali sa nám ústa v úsmeve. No len čo sa autobus opäť rozbehol, po pol hodine to bolo ako pred tým. Od úst nám letela teplá para a teplota klesala pri oknách až na mínusovú hodnotu. Ľudia, sediaci pri okne, mali kabáty a bundy primrznuté na okenných tabuliach, ktoré ich z nich pomaly vyzliekali, pretože sa odevy len ťažko odlepovali zo skla.

Po asi štyroch zastávkach sme sa dohodli s vodičom, že nebudeme už viac zastavovať, aby sme na druhý deň stihli nedeľňajší obed doma. Len sme spomalili na 70 km za hodinu, kvôli čomu by sa nám na diaľnici zišiel ešte tretí pruh, ten najpomalší. Našťastie nebola v noci premávka taká hustá ako cez deň a len sem tam nás predbehlo nejaké auto. Pri pomalšej rýchlosti bolo v autobuse o niečo teplejšie. Tí, ktorí boli v uličke posielali kabáty ľuďom pri oknách. Tí, ktorí cestovali častejšie, mali so sebou dokonca deky.

Zvládli sme to. Namiesto o pol dvanástej v noci sme dorazili domov o pol tretej nad ránom. Boli sme šťastní, že už sme doma, v teple. Na predstavenie krásneho muzikálu a úžasné výkony hercov a spevákov sme si ani nespomenuli.

Až po niekoľkých hodinách spánku sme si opäť dokázali predstaviť, ako sedíme v hľadisku divadla a užívame si tamojšiu atmosféru.

Tento náš vianočný výlet sa stal pre nás týmto zážitkom jedinečný. Ale nakoniec, každý náš spoločný výlet bol niečím výnimočný. Hoci to bolo len nedávno – pred necelými dvomi rokmi – zdá sa nám to ako celá večnosť. Od vtedy sme museli mnohé naše spoločné akcie zrušiť. Ale určite sa opäť čoskoro dočkáme nových spoločných zážitkov. Veríme vo víťazstvo rozumu, ktorý nám dovolí vzdialiť sa od starostí bežného života. Veríme, že aj naďalej bude normálne nasýtiť nielen telo, ale aj dušu, a to nielen doma v obývačke, ale aj vonku, s priateľmi.