Partnerské vzťahy sú zložitým klbkom  posplietaných  nitiek  vytvorených z myšlienok, pocitov, nálad, hádok, túžob  a ktohovie z čoho všetkého ešte. Každý jeden vzťah je iný a predsa rovnaký. Všetci hľadáme vo vzťahu niečo iné a predsa by sme všetci našli styčné body, ktoré idú naprieč všetkými vzťahmi.

• Kto je vo vzťahu dlho- niekedy už chce ísť z neho von.
• Kto nie je vo vzťahu už dlho- túži naopak vkĺznuť  do akéhosi.

Celkom iste sú aj prípady, keď si človek na samotu zvykne a už netúži zaťažovať sa a obetovať sa  ,či prispôsobovať sa niekomu. Áno, aj také prípady sú –a nie je ich veru málo. Sú dôsledkom:

• Dlhodobej samoty
• Predošlej únavy zo vzťahu
• Zlej skúsenosti

Život prináša situácie, ktoré ale pôvodné úmysly menia. Neprináša ich na počkanie, donútene. Prináša ich vtedy, keď to človek čaká najmenej. Nikdy sa preto vo vzťahoch nedá hovoriť NIKDY.
Opačný extrém naháňania či zaobstarania si niekoho je tiež nefungujúcim.  Brať čo príde za každú cenu, vedie potom k frustrácii a k takému sklamaniu sa , že človek zanevrie na dlho.

Dobrý  partner nie je tovarom v obchode , do ktorého vstúpime a vyberieme si. Nie je poznateľný ani na prvý pohľad. Príroda sa s nami hrá a často práve človek, ktorému sme nevenovali ani pohľad, alebo sme sa s ním pohádali, lebo nám bol na prvý pohľad nesympatickým- práve takýto môže ale byť tým pravým. Nie zriedka tomu tak aj v živote je.

Niekedy nevidíme ani partnera- priateľa, ktorého roky máme pri sebe a ktorý nesmelo možno aj vydáva lákajúce signály našim smerom, no my  v pohľade priateľskom ich nevidíme, netušíme.
Lepšie sa pozorujú vzťahy cudzie ako vlastné. Vtedy sme nestrannými pozorovateľmi a lepšie rozlišujeme pohľady, gestá smerujúce k iným. Často ale práve tieto isté signály vedúce priamo k nám nie sme schopné postrehnúť.
Nenaháňajme, nehľadajme ďaleko. Poobzerajme sa okolo seba!