Plasty uzreli svetlo sveta už niekoľko storočí dozadu. Prvým plastom, ktorý však ešte nebol plne syntetický, bola umelá slonovina, ktorú vyrobil Angličan Alexander Parkes v roku 1855. O necelých šesťdesiat rokov neskôr vznikol prvý syntetický plast, nazývaný bakelit. A od tejto chvíle sa nám začali plasty na planéte parádne množiť.

Všetky predmety vyrobené z plastu vznikajú z drobných guľôčok, ktoré slúžia na výrobu tohto materiálu. Prvým problémom je, že už pri samotnej výrobe, sa tieto malé čiastočky dostávajú do kanalizácií. Tým pádom sa dostanú úplne všade. Keď boli odobrané vzorky zo žalúdkov vtákov, ktoré žijú na neosídlených ostrovoch, nachádzali sa v nich tieto plastové guľôčky. Aj keby sme tento problém odstránili, plasty sa nikdy v skutočnosti nerozložia, iba sa opäť rozpadnú na materiál, z ktorého sú vyrábané. Hovoriť teda môžeme o doslovnom zamorení planéty. Tento syntetický materiál má však aj isté pozitíva.

Drevený nábytok, kuchynské pomôcky, stavebný materiál, alebo podlahy všetci vnímame ako ekologické riešenie. Zamyslime sa však nad tým, pre koho je v skutočnosti ekologické. V konečnom dôsledku iba pre nás, ľudí. Na to aby sme mohli mať doma drevenú posteľ, niekto musí spíliť stromy, ktoré rástli stovky rokov. Lesy miznú na celom svete, čo je bohužiaľ holý fakt a nie jeden z výmyslov eko aktivistov. Výroba plastových produktov, teda v skutočnosti prírodu zaťažujú omnoho menej. Plastový obedár nerastie desiatky rokov a nespôsobuje záplavy a kynoženie celých živočíšnych a rastlinných druhov.

Problémom je teda najmä odpad, ktorý vzniká ako pri výrobe, tak pri užívaní plastov. To by sme však boli, ako tak, schopní zmeniť. Dôležitý je iba prístup jednotlivcov, ale aj samotných výrobcov. Takmer deväťdesiat percent plastov sa dá recyklovať. Na to ich však musíme začať poctivo triediť a neodhadzovať do voľnej prírody.